Besnota je ochorenie, ktoré každý milovník zvierat pozná a vníma, no jej výskyt je v našich zemepisných šírkach našťastie nulový. Bez ohľadu na to, je však očkovanie proti tomuto ochoreniu povinné a preto by sme Vám rady priblížili, o čom vlastne tá besnota je.
Besnota patrí medzi vírusové ochorenia všetkých cicavcov, a teda je prenosná aj na človeka Postihuje centrálny nervový systém, preto medzi typické príznaky patrí napríklad paralýza, poruchy vedomia či zvýšená dráždivosť. Ochorenie zvyčajne končí smrťou Vírus sa vylučuje slinami, preto aj človek sa môže nakaziť pri uhryznutím infikovaným zvieraťom. To je dôvod, prečo po uhryznutím psom lekár požaduje potvrdenie o očkovaní daného psa Vo voľnej prírode sú na besnotu citlivé najmä líšky, no aj netopiere a iné cicavce U psov prebieha besnota v dvoch formách, a to v takzvanej zúrivej a tichej. Zúrivá forma besnoty trvá približne do 3 dní a pes je počas nej apatický, neposlušný, nespolupracuje a je celkovo „nie vo svojej koži“ Možno by ste si povedali, že to je v podstate bežná vec a niekedy také dni má aj váš pes. To však nie je všetko. Postupne pes prestáva rozlišovať známych a neznámych ľudí, zvieratá nakazené besnotou majú často pomýlené chute Obhryzávajú drevo čo pred tým nerobili, požierajú kamene či iné netypické predmety, sklo, zem a podobne. Postupne však dochádza k ochrnutiu hrtanu čo vedie k typickému slintaniu počas priebehu ochorenia besnoty. V ďalšej fáze nastupujú záchvaty zúrivosti, pokúšajú sa utiecť a snažia sa hrýzť všetko naokolo. Ak zviera ujde, dokáže utekať dlho a bez prestávky až do úplného vyčerpania Ak je zviera v uzatvorenom priestore, naráža do stien, môže si pri pokuse o útek vylámať zuby a spôsobiť si rôzne zranenia V poslednom štádiu je zviera vyčerpané, dochádza k ochrnutiu svalstva a nie je schopné pohybu. Toto štádium už vedie jedine k smrti. Pri tichej forme pozorujeme len príznaky zo začiatočnej fázy zúrivej formy. Liečba u zvierat nakazených besnotou sa nepraktizuje. Jediné, čo sa vtedy dá robiť je zviera izolovať, aby nemohlo nakaziť ďalšie jedince v jeho okolí, aj keď pravdepodobnosť že nákaza neprebehla je veľmi malá. Vírus sa šíri slinami. Jediné čo môžeme urobiť, aby sme predišli tomuto ochoreniu je pravidelná vakcinácia zvierat ktorá je podložená aj zákonom. Nedá sa jednoznačne hovoriť ani o plemennej predispozícií, teda žiadne plemeno nie je na nákazu náchylné viac ako iné. Väčšia pravdepodobnosť nákazy je len u voľne žijúcich zvierat, ktoré nie sú vakcinované.