Parvovírusová choroba psov (CPV-2)

Parvovírusová choroba psov (CPV – 2)

Toto infekčné ochorenie je spôsobené vírusom Parvovirosis canum. Ide o akútne systémové ochorenie, charakterizované enteritídou (zápal tenkého čreva) alebo myokarditídou (zápal srdcového svalu) a hlavne u šteniat je charakteristické vysokou mortalitou (úmrtnosťou). Myokarditída v tomto prípade je zriedkavá, no môže sa vyskytnúť. Bežnejšia je enterálna (črevná) forma ochorenia.

Toľko k odbornej charakteristike, teraz skúsime jednoduchšie, aby každý vedel, čo to povestné „parvo“ vlastne je:

Hlavným zdrojom infekcie sú výkaly  infikovaného psa, moč, sliny ale aj zvratky zvieraťa nakazeného parvovírusom. Veľký pozor si však treba dávať aj na oblečenie, pretože stačí že ste boli v kontakte s chorým psom a vírus môžete preniesť napríklad na topánkach ku sebe domov  Preto je nevyhnutné dodržiavať prísnu dezinfekciu a najlepšie sa úplne vyhnúť kontaktu so zdravými zvieratami, pokiaľ sa u vášho miláčika vyskytla parvoviróza.  Podľa dostupných zdrojov má 95% dospelých psov vytvorené protilátky proti tomuto vírusu a teda aj ak by prišli do kontaktu s chorým zvieraťom, nemali by sa nakaziť.  V praxi sa však stretávame s faktom, že aj dospelé psy sa môžu parvovírusom nakaziť a dokonca uhynúť. Preto dnes už nikto nevie, ako sa tohto strašiaka zbaviť a ani ako mu na 100% predísť .

 Klinické príznaky vírusu sa prejavujú 4-7 dní od kontaktu s vírusom. Hlavnými a najčastejšími prejavmi tohto ochorenia sú charakteristické krvavé a kašovité hnačky, výrazná apatia kedy zvieratko len polihuje a je „také nijaké“ a slabosť zvieraťa, penovité, žlté zvracanie, neskôr výrazná strata hmotnosti a dehydratácia  V prípade, že liečba nebude úspešná, čo záleží najmä od toho, ako je samotný organizmus silný, môže v neskoršom štádiu nastať sepsa (otrava krvi) čo bohužiaľ vedie k úhynu.

 Princíp útoku tohto vírusu spočíva v oslabení črevnej steny. Tá je oslabovaná pôsobením vírusu, nie je schopná tráviť a prijímať živiny, čo vedie ku všetkým vyššie spomínaným symptómom (príznakom). Ak je črevo príliš zničené, jeho stena je tenká tak veľmi, že sa začne „rozkladať“ a vtedy dochádza k spomínanej sepse, kedy sa obsah čreva dostane do brušnej dutiny a spôsobí infekciu. Zdôrazňujeme však, že ĽUDSKÝ ORGANIZMUS SA PARVOVÍRUSOM NENAKAZÍ 

 Ak už nastane situácia, že zvieratku vyjde pozitívny test na parvovírus, ktorý sa robí v ambulancii väčšinou antigenovým testom a vyterom z rekta, zvieratko dostáva hyperimúnne sérum a je nasadená infúzna liečba, ktorá trvá niekoľko dní kým sa dostaví prvé zlepšenie. K tomu patria ešte rôzne lieky, ktoré už veterinárny lekár naordinuje a podáva zvieratku intravenózne (do žily) aby mali čo najlepší účinok.

Na to, či sa zviera nakazí parvom, vplýva viacero faktorov. Medzi základné patrí najmä vek a stav imunitného systému a v neposlednom rade stav vakcinácie. Svoju úlohu v tomto procese zohráva aj prostredie, v ktorom sa zviera nachádza. Vlhké či studené prostredie len podporuje vírus aby prenikol, pretože sa oslabuje imunitný systém (áno, aj preto väčšinu zvierat adoptujeme dovnútra, pretože imunita našich zverencov je kvôli ich pôvodu veľmi slabá).

Pevne veríme, že tento príspevok bude mať len edukatívne účely aby ste si vy, milovníci zvierat rozšírili obzor a veríme, že vy a vaše zvieratko nikdy nebudete musieť bojovať s týmto veľmi nepríjemným a nebezpečným ochorením