Škrkavka psia (Toxocara canis)
Škrkavky sú najrozšírenejšími parazitmi psov a často sa vyskytujú aj bez akýchkoľvek príznakov. Ak sa už ale prejavia, je to buď hnačkami, naopak zápchou (ak ich je príliš veľa zapchajú črevo), ak sa dostali do pľúc môžu sa prejavovať aj kašľom a podobne.
U mladých psov je veľmi častá migrácia parazitov z čreva, v ktorom prioritne parazitujú, do pečene a odtiaľ až do dýchacích ciest.
U starších psov je to zväčša črevo, kde spôsobujú spomínané ťažkosti s trávením. Môže sa však aj stať, že larvy tohto parazita sa nevyvinú do dospelého štádia, ale sa „zapúzdria“ v orgáne a tam čakajú na svoj čas, kedy sa napríklad oslabí imunita a môžu dozrieť a robiť neplechu.
Pes sa môže nakaziť viacerými cestami. Najčastejšia je perorálna nákaza, teda pes skonzumuje niečo, čo je infikované larvami škrkaviek. Ďalším spôsobom nákazy je aj transplacentárny prenos a teda ešte v tele matky cez placentu na jej šteniatka. V tomto prípade sú následky väčšinou fatálne, pretože šteniatka nemajú po narodení úplne vyvinutú tráviacu sústavu, a teda škrkavky to organizmu ani nedovolia. Šteniatka tak umierajú na následky vylúčenia obsahu, ktorý by mal ísť do čriev, do celého tela. Možným spôsobom nákazy je aj laktogénny spôsob a teda sa šteniatka nakazia až po narodení pri cicaní materského mlieka. Veľmi častým spôsobom nákazy, napríklad u mačiek, môže byť takzvaný karnivorizmus. To znamená, že zviera zožerie iné zviera, napríklad hlodavca, ktorý v sebe nosí škrkavky a tak sa dostanú do organizmu mačky alebo aj psa.
Buďte preto opatrní pri venčení, dávajte pozor čo váš miláčik vonku skonzumuje a môžeme len odporučiť pravidelne dbať na kontrolu parazitov v tele vášho zvieracieho kamoša. V prípade parazitov tráviaceho systému odporúčame skôr pravidelné koprologické vyšetrenie (pár dní pozbierate trus a odnesiete na vyšetrenie k veterinárovi), pretože pravidelné odčervovanie nemusí byť dlhodobo účinné a parazity si na dané liečivá môžu vytvoriť rezistenciu, teda odolnosť.
